Dištančné vzdelávanie

1. Sme doma

OSTAŇME POKOJNÍ

Prvé pravidlo:

·         Je v poriadku, keď vám žiadne z odporúčaní nevyhovuje alebo sa nedarí ho dodržiavať. Každý sme iný, žiadne odporúčanie nemusí sedieť priamo do vašej situácie, pretože aj tá je jedinečná – Vy ste jedineční.

·         Skúste sa na ne pozrieť ako na inšpiráciu, tip alebo zlepšovák.

Druhé pravidlo:

·         Je fajn mať v tejto situácii režim. Myslím, že to zvládnete a tí, ktorí boli s deťmi doma udržte si tento svoj režim naďalej. Dohodnite sa v rodine na časoch, čo kedy a niekedy aj kto bude vykonávať.

·         Porozmýšľajte a dohodnite sa, či je niečo, čo môžete zvládať aj bez pomoci člena domácnosti, ktorý s Vami zdieľa domácnosť, ale musí pracovať v home office.

·         Prvá vec v domácom režime je – prezliecť sa z pyžama. Mozog dostane informáciu, že nie je voľný deň, nie je už ani ráno, ale začína produktívna časť dňa.

·         Cez pracovné dni je dobré, ak sa podarí prezliecť sa a dať si raňajky v približne rovnaký čas. Cez víkendy si, tak ako v klasickej situácii, môžeme dopriať z tohto režimu povoliť.

·         Počas doobedia pomáha zaradiť si nejakú pracovnú aktivitu. Nezabudnúť si zaradiť prestávky a rešpektovať čas obeda.

·         Poobede je ten vzorec podobný, čas si rozdeliť medzi siestu, prácu a prestávky. Približne o 17.00 pracovný deň končí a ďalšia časť dňa by mohla pokračovať ako v režime bez mimoriadnej situácie, alebo sa znova dohodnite, akoby ste mohli ten čas tráviť spolu a bez stresov.

Deti a úzkosť:

• V prvom rade pracujte so svojimi vlastnými obavami a strachmi. Pomenujte si ich, popremýšľajte ako sa vám darí ich ovládnuť, aby Vás nezaplavovali a nebránili vo fungovaní bežného života. Vaša skúsenosť môže pomôcť aj Vášmu dieťaťu zvládnuť svoje úzkosti.
• Vytvorte dieťaťu bezpečie, že sa čokoľvek môže opýtať. Deti sa občas obávajú, že svojimi otázkami vyvolajú u rodičov nepríjemné pocity a tak sú radšej ticho.
• Cieľom nie je, aby sa dieťa úzkosti zbavilo, ale aby s ňou vedelo pracovať.
• Nevyhýbajte sa prehnane podnetom, ktoré vyvolávajú u detí úzkosť. Uvedomte si, že ich nedokážete vždy ochrániť, ale môžete ich pripraviť ako úzkosť zvládať.
• Hovorte s dieťaťom optimisticky a zároveň realisticky (napr. „Úplne sa pred vírusom neochránime nikdy, ale robíme všetko čo sa dá, aby sme neochoreli“).
• Ubezpečte dieťa, že je v poriadku, keď sa bude báť. Oceňte jeho úsilie, že napriek strachu dokáže robiť veci, ktoré chce a aj ktoré musí.
• Rešpektujte úzkosť, ale neschvaľujte ju. To znamená, že zvolíte komunikáciu: „Je v poriadku, že máš strach a som tu pre teba, aby si to ľahšie zvládol/la.“
• Pozor na nevedomú podporu strachu. Dieťa vycíti, že Vy sa bojíte.
• Snažte sa, aby úzkosť z očakávania bola čo najkratšia. Najväčší strach býva predtým ako obávaná udalosť nastane. Ak máte ísť napr. k lekárovi a dieťa sa bojí lekárov, skúste sa o tom rozprávať najskôr aspoň dve hodiny pred odchodom. Dovtedy dieťa skúste zamestnať, prípadne sa s ním dohodnúť, že sa o tom budete rozprávať pred odchodom.
• Preberte s dieťaťom ako by podľa neho vyzeral najhorší scenár a čo by ste vtedy robili. Niektorým deťom pomáha pri zvládaní úzkosti mať plán. Toto závisí vždy od dieťaťa.

ZOSTAŇME DOMA

         Učme sa spolu tráviť čas. Pre dosiahnutie pohody v rodine je dôležité pozitívne myslenie, radosť z bežných a všedných vecí a z toho, že sme spolu a zdraví. Ak je to možné, zostaňte doma. Užívajte si spoločné chvíle s deťmi, s partnerom.

·         Nevyhnutnou súčasťou zdravého vývinu dieťaťa je silný vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Práve teraz je priestor na jeho rozvíjanie. Je čas naše deti pritúliť a vyčariť im úsmev na tvári.

PRIORITY

·         Pri návale povinností, domácich úloh či domácich prác, je dôležité pomenovať priority ak treba, tak aj pre každý jeden deň. Základom je, aby všetci členovia rodiny boli v bezpečí a mali zabezpečené základné potreby. To znamená jedlo, dostatočný spánok a lieky, ak ich má niektorý člen rodiny predpísané.

·         Hľadajme spolu s deťmi formy trávenia voľného času, ktoré ich bavia a podľa potreby striedajme čas strávený spoločne a individuálne. Dohody robme spoločne najlepšie na začiatku dňa, aby každý v domácnosti mohol predvídať, čo ho čaká. Hľadajme spôsoby, ako bezpečne tráviť čas vonku – na záhrade, v lese a pod. Užívajme si spoločný čas.

SÚRODENCI

·         Ak máte viac detí je dosť možné, že ste sa ocitli v situácii, v ktorej je potrebné zladiť ich rôzne potreby. Situácia je ešte zložitejšia, ak je jedno z nich dieťaťom so špeciálnymi potrebami.

V súčasnosti, keď sme všetci spolu doma, by mohlo pomôcť:

• Ak je zdravé dieťa staršie, otvorene sa s ním porozprávajte o novom režime. Dieťa je už vo veku okolo štyroch rokov schopné porozumieť a akceptovať, že sa bude musieť hrať alebo učiť osamote. Staršie deti môžu priniesť aj svoj pohľad, hovoriť o tom, ako by to chceli mať doma. Vy sa dozviete, čo sa deje v ich hlavičkách a spolu môžete vymyslieť plán dňa, ktorý potom ľahšie akceptujú, pretože boli prizvané k jeho plánovaniu.
• Nezabudnite, že je potrebné rozprávať sa aj s dieťaťom so špeciálnymi potrebami, aby tiež v rámci svojich možností pochopilo situáciu.
• Ak je to možné, flexibilne presuňte aktivity s dieťaťom so špeciálnymi potrebami na čas, kedy mladšie dieťa spí. Alebo opačne, ak sa treba so zdravým súrodencom učiť, robte to v čase, kedy druhé dieťa oddychuje. Všetko záleží od rodinnej situácie.
• Venujte sa aj zdravým súrodencom, aj keď to bude len na pár minút denne. Môžete sa detí opýtať, ako by s Vami chceli tráviť čas. Je možné, že sa dozviete, že ich predstava je ľahko realizovateľná.
• Skúste hľadať možnosti, ako robiť čo najviac aktivít spolu. Prizvite deti do aktivít, ktoré je nutné vykonávať so súrodencom so špeciálnymi potrebami. Ak treba cvičiť, cvičte všetci spolu, koľko sa dá. Môže to zdravému dieťaťu poskytnúť vzácny pohľad do života jeho súrodenca, ktorý by inak nemal možnosť vidieť.

V situácii, ktorú prežívate vo svojich domácnostiach:

• Nebojte sa využiť televíziu, tablety a mobily. Máme k dispozícii veľa edukatívnych relácií či hier, pri ktorých sa dieťa zároveň učí. A keby aj nie, momentálne sme všetci viac na internete, ako za normálnych okolností. Ak sa teda potrebujete venovať výhradne iba jednému dieťaťu, máte možnosť využiť technológie.
• Naplánujte si starostlivosť o deti s partnerom. Aj napriek tomu, že má Home Office, môže Vás na chvíľu vystriedať, pravdaže podľa svojich pracovných možností. Rozprávajte sa o tom, ako by to bolo možné zrealizovať.
• Nevyčítajte si, keď deti nedostávajú to najlepšie, čo by mohli. Nedostáva to v živote nikto, a  obzvlášť teraz nie.
• Nevadí ak občas plány, aj tie najlepšie, nevychádzajú. Stáva sa, že ste na konci dňa radi, že ste ako tak prežili. Aj takéto dni musia byť, je to v poriadku. Zajtra príde nový deň, s novými možnosťami.

 

HOME OFFICE

·         Možno sa zdá, že sa nedá pri dieťati zvládnuť Home Office, a už vôbec nie pri dieťati so ŠVVP. Začiatky sú ťažké, ale postupne môže byť úspešný každý člen rodiny. 

Základné pravidlá pre Home Office

• Porozumenie dieťaťa, že naša práca je dôležitá.
• Pochopenie a prijatie, že všetky deti majú nárok na čas s rodičom (nie len dieťa so ŠVVP)
• Pochopenie rodičov, že aj v tomto čase je škola alebo hra dôležitou prácou pre dieťa.
• Zhoda v tom, že dieťa je plnohodnotný člen rodiny v procese plánovania a rozhodovania.

Urobme si plán dňa podľa potrieb rodiny a našej práce

• Organizujme si pracovný čas vo svojej najproduktívnejšej časti dňa a v súlade s rodinou. Napr. ak ste ranné vtáča, vstaňte o hodinu skôr ako deti, a tak budete mať dostatočný pokoj. Zvládnete aspoň časť svojej práce.
• Je dôležité organizovať pracovný čas aj deťom! Dať im každý deň nové zadanie, aby tiež pracovali na niečom, čo môžu mať hotové na konci dňa. Úlohy zo školy, obrázok alebo puzzle.
• Z plánovania ďalšieho dňa si spravme spoločný rituál, pri ktorom si napríklad vytvoríme plánovací plagát so stĺpcami práca/škola, prestávka/spoločná prestávka, zábava/hry v rodine.

Domov = pracovisko pre každého v rodine

• Sebe a svojim deťom pripravme vlastné pevné pracovisko v dome.
• Ak nemáme priestor, netrápme sa a pripravme si jedno veľké zdieľané pracovisko.

Držme sa času, kedy pracujeme a rodine dajme jasne najavo, na čom sme sa dohodli

• Deťom jasne odôvodnime, ako je náš pracovný čas dôležitý. Keď pracujeme, nesmú nás rušiť. Môžeme si pomôcť aj schémou, kresbou či nápisom na dverách nevstupovať, prípadne rozsvietenou lampou, alebo inou formou, vhodnou pre pochopenie nášho dieťaťa.
• Aj deti potrebujú čas na učenie aj hru, rovnako ako počas bežných dní. Spravme spolu s nimi rozvrh, aby sa dokázali orientovať v jednotlivých častiach dňa.

Držme sa prestávok  (rámček pravidiel)

• Nezabúdajme na prestávky, počas ktorých sa môžeme stretnúť a chvíľu hrať, šantiť, zhovárať…
• Postupne si deti zapamätajú, aké sú prestávky super a nebudú nás rušiť v práci.

Komunikujme inak

• Ak sme s deťmi sami doma a potrebujeme pracovať, vytvorme si hravý komunikačný spôsob (obrázok či piktogram toalety, …) ako to budeme robiť aj počas práce, prípadne súrneho hovoru čím nám deti jasne naznačia, čo potrebujú.

UČÍME SA DOMA

·         Na úlohy si vyčleňme pravidelný čas počas dňa, aby dieťa vedelo, kedy je čas pracovať a kedy oddychovať. V prípade, že je rozsah domácich zadaní zo školy pre dieťa a našu situáciu doma nezvládnuteľný, vysvetlime to učiteľovi a dohodnime sa na riešení. 

Čítanie doma

·         Učenie je proces. Ako učiť svoje dieťa doma, ak má poruchu čítania alebo číta ťažšie? Skúste začať tým, že sa dieťaťa opýtate, prečo je dobré vedieť čítať a aké typy čítania pozná (obrázkové čítanie, čítanie potichu či nahlas, čítanie s čítacím okienkom, čítanie splývavé, po slabikách, čítanie na telefóne a internete, audioknihy, príp. iné), a ktoré sa mu najviac páčia a vyhovujú mu, spôsobom i témou.

·         Ak si dieťa vyberie viac spôsobov čítania, skúste ich spolu s ním roztriediť – od toho, ktoré by chcelo vyskúšať ako prvé až po to posledné. Potom k spôsobom priraďte s dieťaťom témy. Aj tie, ktoré sú v zadaní od pani učiteľky.

·         Vhodné je prepojiť vybraný typ čítania s prostredím, kde dieťa rado číta s atmosférou, s blízkymi osobami, s vecami i príbehmi, ktoré s obľúbenými činnosťami dieťaťa súvisia. Prostredie môže byť reálne (telefón, kniha, PC, nápisy na obchodoch alebo na obľúbených potravinách potravinách) alebo prostredie vo fantázii, či v domácom čitateľskom laboratóriu (vyrobte si ho napríklad z kresla a kartónového paravánu/krabice, z domácej pracovne). Buďte kreatívni. Dobrou stratégiou je dohoda, že také čítanie, aké uplatňovalo dieťa s pani učiteľkou v škole, nemusí uplatňovať doma. Práve naopak. Môže využiť domácu školu na to, aby si vyberalo vlastné spôsoby čítania.

·         Podľa výberu dieťaťa sa môžete napríklad zahrať na postavu, ktorú Vám dieťa v laboratóriu či v rituáli pridelí. Môžete sa spoločne premeniť na čítacieho super hrdinu, čítacieho youtoobera alebo laboranta, ktorý text vedecky skúma a kladie k nemu veľa otázok. Vaša zvedavosť na prečítané poznanie, môže v dialógu dieťa motivovať k vytrvalosti čítať, aj keď sa často mýli alebo je pomalé.

·         Spolupráca sa dá dosiahnuť aj zdieľaným čítaním: Vy čítate dve vety a dieťa ďalšie dve. Obaja (dieťa – rodič) tak môžete spoznávať nové informácie a zažiť spoločný čitateľský i vzťahový zážitok.

Náš tip

• Čítajte spoločne s dieťaťom – rovnako veľa textu pre každého a prepojte čítanie s hrou, či obľúbenými aktivitami dieťaťa.
• Vyhraďte čítaniu rodinný rituál a miesto. Buďte zvedavý na to, čo sa dieťa z textu dozvedelo a diskutujte s ním o tom z pozície nevedomého výskumníka.
• Pri pomalom čitateľovi spomaľte aj vy a z pomalého tempa urobte silnú stránku – napr. tempo pozitívne pomenujte ako dobré sústredenie.
• Pri chybnom čitateľovi počítajte správne prečítané slová, nie tie chybne prečítané a zostavte si s dieťaťom tabuľku spoločných čitateľských úspechov super hrdinu a k nej priraďte odmeny.

Nezabudnite

• Dnes všetci žijeme v dobe, kedy sa bez čítania nezaobídeme. Text je všade okolo nás. Na obale z múky, mlieka, cukríkov, na recepte na koláč, v sms správach a pod.
• Dôverujte Vášmu dieťaťu, má spôsoby, ako sa s čítaním vysporiada, verte mu a dajte mu pocítiť, že aj keď čítanie nie je pre neho jednoduché, je vytrvalé, trpezlivé a šikovné v iných veciach.
• Neporovnávajte pri čítaní dieťa s Vami či inými rodinnými príslušníkmi. Naopak! Dajte mu pocítiť, že jeho čítanie je jedinečné.

Písanie doma

·         Písať, keď ruka neposlúcha, je pre deti veľmi demotivujúce. Ako teda pomôcť dieťaťu s písaním doma?

·         Skúste sa s dieťaťom zahrať na novú školu. Takú, kde sú deti aj rodičia žiaci, ktorí plnia úlohy pani učiteľky spoločne. Spolu s dieťaťom píšte rovnaké texty, diktáty a zadania zo školy od učiteľa/ky. Po napísaní si skúste text vymeniť a spoločne opraviť. Zameriavajte sa na správne napísané slová, a tie hodnoťte aj vy i dieťa vo vymenených textoch. Správne slová podčiarkujte zelenou farbou.

·        Keď zostanú niektoré slová nepodčiarknuté, prediskutujte s dieťaťom, prečo nie je slovo podčiarknuté a spoločne s ním sa snažte dosiahnuť, aby boli všetky slová v texte správne napísané (teda i podčiarknuté.

·         Po spoločnom úsilí sa odmeňte dobrotou, pochvalou alebo známkou, na ktorej sa zhodnete.

Náš tip

• Buďte trpezliví a svedomití žiaci, Vy i dieťa.
• Zameriavajte sa na správne napísané slová a vety, chyby sa tak minimalizujú.
• Spoločne hodnoťte vaše písomné úspechy a snažte sa ich nazbierať čo najviac.
• Podporte dieťa v správnom sústredení, sedení a držaní pera/ceruzky tak, že budete sami vzorom.

Nezabudnite

• Cieľom je motivovať dieťa, aby sa nevzdávalo písať. Ide o ťažkú kognitívnu operáciu, preto mu doprajte jeho tempo i čas.
• Cieľom je učiť dieťa písať správne a nie mu dokazovať, že píše s chybami.
• Pohoda bez stresu priamo ovplyvňuje kvalitu písma, a preto buďte v pohode Vy i dieťa, výsledky budú lepšie.

Keď sa dieťa odmieta učiť

·         Skôr ako sa začnete stresovať, že sa Vaše dieťa odmieta s Vami učiť, je dôležité položiť si zopár otázok: Ako vyzerá naše učenie?, Aký je náš denný režim?, Aké potreby má moje dieťa a celá rodina?

Tu je zopár tipov:

• Zamyslite sa nad tým, či je Vaše dieťa jedným z tých, ktoré ťažko prijímajú zmenu.

Ak áno, mohlo by pomôcť prispôsobiť domáci režim tomu školskému alebo aspoň použiť niektoré jeho prvky – rozvrh, prestávky a pod.

• Prehodnoťte vlastnú úlohu vo vzdelávaní dieťaťa.

V prvom rade si uvedomte, že rodič nie je učiteľ a ani ním nemá byť. Pre dieťa môže byť problémom vidieť rodiča v inej úlohe, ako v rodičovskej a nemusí ho zo začiatku rešpektovať. Nie je nutné, aby dieťa podávalo výkon ako v škole, a ani aby rodič podával výkon ako učiteľ alebo terapeut.

• Dôležité je pomenovať nutný základ, ktorý dieťa cez deň musí absolvovať, aby sa jeho mentálna a fyzická kondícia udržala v stabilnom stave.
• Ak sa v niektorých nevyhnutných aktivitách necítite istí, poraďte sa s odborníkom, ktorý s dieťaťom pracuje v „bežnej prevádzke“.
• Veľa zo špecifických aktivít sa dá nahradiť aj zjednodušenými alternatívami v domácom prostredí.
• Komunikujte s ostatnými rodičmi. Zistite ako sa darí im a navzájom sa inšpirujte.
• Ak ste viacdetná rodina, skúste zapojiť do jednotlivých aktivít aj súrodencov. To isté môže platiť aj pre ostatných členov rodiny.
• Nezabudnite na prestávky a oddych. Na záver každého „vyučovania” si dohodnite malú odmenu – či už prechádzku, niečo dobré na jedenie, hru alebo rozprávku.

A nebojte sa byť flexibilní. Nie ste v škole, nie ste v práci, nič podobné ste predtým nezažili, a preto sa riaďte sami sebou a svojimi potrebami. Správne je všetko, čo funguje.

KDE SA DOZVIETE VIAC

·         Ak potrebujeme vedieť viac informácií z oblasti súčasného krízového vedenia vzdelávania na Slovensku, informácie a prehľad podpory rodičov nájdeme na novej stránke rezortu školstva www.ucimenadialku.sk. Inšpirovať sa môžeme aj na stránke www.zavretaskola.sk.

STRIEDAVÁ STAROSTLIVOSŤ

·         Pre rozvedených rodičov je mimoriadne zložité zachovať režim striedavej starostlivosti v období koronavírusovej epidémie. Ak sa Vás táto téma týka, nasledujúce body považujte za inšpiráciu pri uvažovaní o nastavení Vášho fungovania striedavej starostlivosti.

Pri plánovaní majte na pamäti, že záujem detí a ich ochrana je prvoradá a preto je vhodné si pred rozhodnutím ako ďalej, položiť tieto otázky:

1. Nakoľko ste ochotná/ochotný dôverovať druhému rodičovi, že nariadené opatrenia bude dodržiavať?
2. Nakoľko sa zhodnete s druhým rodičom vo vnímaní závažnosti situácie a v miere dodržiavania bezpečnostných opatrení?
3. Kto všetko s Vami žije v jednej domácnosti (pracujúci, starí rodičia, chronicky chorí, iné deti atď.) a kto by bol potenciálne najviac ohrozený?
4. Chodíte do práce alebo ste kvôli koronavírusu ostali doma?
5. S kým všetkým sa obaja rodičia aj napriek obmedzeniam stretávajú?

Pre správne rozhodnutie je potrebné, aby ste si Vy rodičia premysleli svoje možnosti a spoločne sa dohodli na dočasnom prispôsobení  zabehnutého režimu. 

Je dôležité:

1. Ujasnite a pomenujte si, aké opatrenia budete spoločne dodržiavať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.
2. Ak máte možnosť, zvážte také striedanie v režime, že deti ostanú na jednom mieste, napr. na chate jedného z rodičov a striedajú sa len rodičia.
3. Zvážte striedanie v dlhších intervaloch, napr. 2 týždne (3 týždne).
4. Pokúste sa smerovať Vaše úvahy a plány tak, aby bolo v maximálnej možnej miere ochránené zdravie detí. Aj za cenu, že ich nejaký čas neuvidíte priamo, ale napr. len formou video-hovorov.
5. Uvedomte si, že každé riešenie v tejto situácii je dočasné. Majte na pamäti, že aj keď Vám nebude úplne vyhovovať, veci sa po čase vrátia do pôvodných zabehnutých koľají.
6. Uvedomujte si a majte na zreteli predovšetkým záujem detí. Ak si nie ste istá/istý, či sú Vaše podmienky vyhovujúce a či deti maximálne ochránite, radšej zvážte, že ich v tomto období necháte druhému rodičovi.
7. Ak ste v karanténe, deti si nestriedajte.
8. V prípade extrémnej nezhody využite možnosť osloviť mediátora prostredníctvom video-hovoru a využite jeho služby.

Späť na dištančné vzdelávanie (úvod)